Žijeme len raz

Autor: Ľubomír Budzák | 8.2.2015 o 13:56 | (upravené 8.2.2015 o 14:41) Karma článku: 2,26 | Prečítané:  243x

Problematika voľného času spojená s fenoménom mladej generácie - Internetom.

Tieto slová sme ešte v časoch nie až tak dávnych počúvali dennodenne hádam na každej rádiovej stanici. Nemyslím si, že to je nejakým spôsobom náročné loviť v pamäti, lebo tie slová boli podľa môjho vkusu až veľmi chytľavé. No v tomto príspevku Vám nejdem propagovať skladbu, interpreta či nebodaj vlastný názor na tento hit.  Ide o samotný názov. Čo vo Vás vzbudzuje?  Vo mne to vzbudilo záujem o to, čo robím vo svojom voľnom čase, čo robím pre to, aby som si raz, keď už budem na sklonku svojho života mohol povedať, že som žil život, ktorý ma napĺňal, ktorý mi dal všetko to, čo som od neho očakával a vlastne – aj to, čo som ani len netušil, že prežijem. Ale pekne po poriadku. Nemôžeme sa baviť o starobe a aktívnom živote, pokiaľ ho tak aj naozaj neprežijeme, a teda – voľný čas a jeho využívanie. Ako malý som bol úplné drevo čo sa týka športov, až tak nejako postupom času sa vo mne niečo vybudovalo a akosi som sa do toho dostal. Mnoho hodín strávených na ihrisku, či už s kamarátmi alebo osamote, ma posunulo niekam inam čo sa týka takého toho životného štýlu. Prišla stredná škola a opäť, mnoho vecí sa zmenilo. Spočiatku futbal ostal tým číslom jeden v mojom živote, no už naň akosi nebolo toľko času. Dochádzať domov, čo to sa aj poučiť, vyvenčiť psa a ešte si nájsť čas na priateľov, rodinku a spánok. A tak som to akosi odstupom času zvolil za priveľkú časovú záťaž. Našiel som si nové hobby, ktoré mi dodávalo chuť sa do všetkého púšťať. Posilňovanie sa stalo mojou každodennou súčasťou. Prišla zmena stravy a stravovacích návykov. Dá sa povedať, že nastala aj taká ta prvá väčšia zmena v mojom živote, lebo to bola pomerne veľká zodpovednosť. Pravidelne jesť, cvičiť, spať, učiť sa . A tak sa mi postupom času menil celkový spôsob života. Prichádzali také tie prvé lásky, prvé sklamania, prvý ozajstní priatelia, prvé party, chaty a všetko to, čo do bežného mládežníckeho života patrí. A ako tak deň za dňom plynuli, tak sa mi aj menil pohľad na svet. Zdravotné problémy mi zahatili cestu budovania si postavy, a tak som sa na to dá sa povedať, že vykašľal. A týmto krokom sa mi trošku uvoľnil  ten každodenne nabitý harmonogram a trochu som mal čas popremýšľať nad tým, čo so svojím životom ďalej. Rozhodovanie nebolo jednoduché, lebo vo svojej podstate ten výsledný verdikt má určiť náš budúci život, naše budovanie si snov z detstva. No aj tá moja cesta k písaniu bola dosť strastiplná. Musím uznať, že s takou nechuťou som sa pustil do písania ako ešte do ničoho. No tu nejde o to samotné písanie. Ide tu o to, ako som predtým využíval svoj voľný čas. Dá sa povedať, že nijako. To, čo sa mi uvoľnilo som veľmi rýchlo vyplnil vysedávaním na internete. A tu sa konečne dostávam k tomu, čo bolo mojim cieľom. Mnoho mladých ľudí neadekvátne využíva svoj voľný čas. Ja som sa k tomu dopracoval zranením. No aká je ich výhovorka? Myslím si, že mnoho ľudí len jednoducho nesprávne využíva svoj voľný čas. Je síce pravdou, že každý sme iní, no na druhej strane si myslím, že nájsť si nejakú tú hodinku na seba a trošku sa povenovať niečomu, za čo nám telo bude v starobe vďačné, by nemuselo byť až tak na škodu. No to trávenie voľného času je podľa mňa v spoločnosti tak trochu tabu, pretože sa o tom hovorí len tak povrchovo. Akoby nik nechcel uznať, že Internet je po peniazoch a alkohole ďalšou metlou ľudstva. Vezmime si to takto: Internet vznikol na vojenské účely a myslím, že by bolo veľkým pozitívom, keby nenastal taký rozmach v tejto oblasti. Toľko času, čo každý a jeden z nás trávi pri vysedávaní na Internete by z nás napríklad pri športoch robilo svetovou špičkou. Neadekvátne využívaný čas nás okráda o mnoho zážitkov, mnoho životných skúseností, mnoho tých vecí, ktoré pri počítači, tablete či mobile nezažijeme. Ďakujem mojich rodičom, ktorí mi nikdy nedovolili ako malému vysedávať pri počítači. Vďaka tomu som prežil detstvo, na ktoré budem spomínať celý život. Bonusom sú aj tie povestné staré kolená.Neľutujem ani jeden deň strávený na tom ihrisku.No ak to takto pôjde ďalej, tak sa dopracujeme ku spoločnosti, ktorá bude komunikovať jedine pomocou virtuálnej reality. A ten život v takej tej ústnej komunikácii svojim spôsobom zanikne.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?